Príbehy žien
Každý deň cítim obrovskú radosť, že môžem žiť
Zuzana Böhmová
Pani Zuzane diagnostikovali rakovinu prsníka pred troma rokmi. Matka štyroch detí podstúpila operáciu, liečila sa chemoterapiou i ožarovaním. Bola prvou pacientkou na Slovensku, ktorá sa liečila monoklonálnou protilátkou proti receptoru HER 2. Dnes chce sama pomáhať pacientkam s touto zákernou diagnózou.
Keď si pani Zuzana nahmatala hrčku v prsníku, zhrozila sa: „Moja babka zomrela veľmi mladá na rakovinu, preto som vedela, že mám rizikovú rodinnú anamnézu. No aj tak to bolo ako kopanec z neba. Ihneď som sa objednala k lekárovi.“ Nasledovali vyšetrenia, ktoré odhalili nález v prsníku a o pár dní sa potvrdilo, že je zhubný a Zuzana musí podstúpiť operáciu. „Aj keď som v podvedomí bola pripravená na zlú správu, bol to pre mňa šok. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že zomriem. Prežívala som ťažké chvíle, nevedela som, čo bude, ako to poviem svojim deťom.“ Keďže ložisko nálezu bolo veľké, lekár Zuzanu upozornil, že príde o prsník, no to ju v tej chvíli netrápilo. „Išlo mi predsa o život. Chcela som to mať čím skôr za sebou, chcela som, aby mi nádor rýchlo vybrali z tela preč,“ spomína. V zdravotníckych potrebách si kúpila podprsenky s výplňami a špeciálne plavky. „Keďže máme s manželom veľmi dobrý vzťah, ani fakt, že som prišla o prsník, naše manželstvo neovplyvnil,“ dodáva.
Po operácii nasledovala chemoterapia v bratislavskom onkologickom ústave. Bola pripravená, že jej bude po chemoterapii zle a vypadajú jej vlasy, ale bola rozhodnutá zvládnuť to. „Počas chemoterapie som bola odkázaná na pomoc najbližších. Vypadané vlasy ma až tak netrápili, začala som nosiť šatky a klobúky. Chemoterapia trvala niekoľko mesiacov, no snažila som sa žiť úplne normálny život – starala som sa o svoje štyri deti, venovala sa záhradke a domácnosti, dokonca som chodila na výlety, túry, plávať, bola som aj na splave a lyžovačke.“ Pripúšťa, že mávala aj ťažké chvíle, keď trpela pocitmi úzkosti a nespavosťou. Uvedomovala si však, že nemá zmysel ľutovať sa. „Najviac ma trápilo, čo bude s mojimi deťmi, ak by sa stalo najhoršie. Vedela som, že mám agresívny, HER 2 pozitívny typ nádoru.“ Tento druh ochorenia má horšiu prognózu a vyššie riziko metastáz. Zuzana sa však odmietla vzdať. „Lekár nevenoval mojej HER 2 pozitivite veľkú pozornosť. Oznámil mi len, že ako HER 2 pozitívna pacientka budem slabšie reagovať na chemoterapiu a mám menšiu šancu na vyliečenie, ako iné ženy. Hneď som začala pátrať, čo by mi mohlo pomôcť. O HER 2 pozitivite a možnosti liečby monoklonálnymi protilátkami som sa dozvedela zo slovenského odborného lekárskeho časopisu. Moja dobrá priateľka, ktorá je právničkou v Amerike, ma zásobovala novými informáciami z onkologických kongresov. Tak som sa dozvedela, že pre pacientky s mojou diagnózou sa stal liekom prvej voľby trastuzumab. Na Slovensku sa síce ešte len čakalo na jeho schválenie, ale ja som sa snažila nájsť spôsob, ako by ma ním mohli liečiť. Vďaka bojovnosti a pomoci môjho okolia som sa stala prvou pacientkou na Slovensku, ktorá sa v adjuvancii (v zaisťovacej liečbe) liečila trastuzumabom. Nemala som strach. Neprekážalo mi, že išlo o nový liek, s ktorým ešte neboli dlhodobé skúsenosti, ani to, že liek môže mať škodlivé vedľajšie účinky na srdce. Nemala som čo stratiť. Chcela som, aby moje deti mali mamu...“
Dnes je pani Zuzana po úspešnej liečbe a nemocnicu navštevuje len pri pravidelných kontrolách. „Musím iba dúfať, že choroba sa neprihlási opäť. Vlasy mi už dorástli a aj keď už nikdy nebudem nosiť šaty na ramienkach, hlboké dekolty a nesmiem si opaľovať ožarovanú časť tela, dá sa na to zvyknúť.“
Zdôrazňuje, ako veľmi je vďačná za podporu svojim blízkym. Svojmu manželovi, deťom, príbuzným a priateľom, u ktorých našla kedykoľvek oporu a pomoc. „Každý deň si líham aj vstávam s obrovskou vďakou, že môžem žiť. Robím si síce veľké plány do budúcnosti, ale viem, že kedykoľvek sa to môže zmeniť. Jednoducho však verím, že všetko bude v poriadku aj napriek obavám, ktoré sa samozrejme občas vynoria. Lásku, pomoc a oporu, ktorých sa mi dostalo plným priehrštím, sa snažím oplatiť i projektom HER klub, ktorého poslaním je pomáhať a podporovať pacientky s rakovinou prsníka, poskytovať im užitočné, ako aj tie najnovšie informácie. Na vlastnej koži som si uvedomila, ako veľmi dôležité je vedieť o svojom ochorení čo najviac. HER klub som založila s cieľom informovať verejnosť aj pacientky o možnostiach liečby, ktoré znamenajú pre ženy mimoriadny prínos. Pacientky by mali vedieť o nutnosti presnej diagnostiky, ktorá umožňuje špecifickú a mimoriadne účinnú liečbu metastatického ochorenia prsníka.“
