Poradňa - Pacientka   

Pripájam sa k Renatke, tiež sa veľmi teším.

Irenka,veľmi ma teší,že Ti to takto dopadlo.Je to potešujúce,že aj takéto správy môžme čítať a zdieľať.Prajem Ti veľa zdravia a veľa šťastia Tebe ako aj nám ostatným.

Dakujem vsetkym za prejavenu podporu, za to ze ste somnou boli ked som to potrebovala.Mam dobru spravu! po prehodnoteni mojej operacie(vzali cely prsnik) bolo rozhodnute ze dalsiu chemo nie je potrebne.Dakujem,Dakujem dali ste my odvahu nevzdavat sa.

Irenka máš dcéru a máš pre koho žiť. Povedz si mám choré telo,to sa dá liečiť, ale zatiaľ zdraví rozum a ten ti napovie čo je dobré.JA som v liečbe od roku 2009 a z dievčat ktoré boli so mnou v nemocnici a na chemo sú už všetky chvála Bohu v dispenzary a chodia len na kontroly ja som zostala na ambulantnej chemo sama,ale som tu! Teším sa zo všetkého a snažím sa byť aspoň trocha užitočná. Moje deti sú už veľké 28,24 a 22 rokov,ale stále ma potrebujú a ja chcem žiť pre ne atiež pre manžela, ktorý je pre mňa úžasnou oporou.Veľa síl.

Milá Irenka, zažila som to isté a presne viem, ako sa cítiš /dúfam, že môžem tykať/. Strach a odmietanie je to posledné, čo ti pomôže, preto sa na nich vykašli. Myslím, že nedostaneš tie červené antracyklíny, ktoré nám dávajú ako prvú liečbu. Pri recidíve myslím dávajú skôr taxány, ktoré nie sú tak zle znášané. Vlasy mi síce opať vypadali, ale tá liečba sa dala vydržať. Opýtaj sa tvojho lekára, čo ti chce dať a diskutuj s ním o liečbe. To, ako budeš liečbu znášať do veľkej miery závisí od tvojho postoja. Mnohé ženy dokážu počas liečby pracovať, normálne žiť ďalej ako sa len dá. Mne pomáhajú pekné zážitky s ľuďmi, pobyt v prírode, snažím sa žiť prítomnú chvíľu, neľutovať sa, neprežívať každú minútu všetko naplno /myslím emócie v súvislosti s chorobou napríklad pri pohľade na svoje deti/ a zaháňam zlé myšlienky ihneď, keď prídu. Irenka, to čo som prežila ma posilnilo a snažím sa všetko robiť pre to , aby ma to neprevalcovalo a aby som pre svoje okolie bola napriek všetkému prínosom kým môžem. Všetko nie je v našich rukách a nevieme, čo bude. Tak sa snažím svoj život žiť čo najlepšie a najkrajšie. A nezabudni si objednať DVD a cvičiť. Mne rehabilitácia veľmi pomáha aj psychicky. maj sa pekne, dúfam, že sa v decembri stretneme niekde vo Zvolene na stretnutí HER klubu.

Ahoj Irenka, mna operovali v roku 2009, tiez invazivny karcinom. V tom case mala moja dcera 9 a syn 1,5 roka. Rovnako som prezivala a stale prezivam ten neustaly strach, ktory vsetky pozname. Ale boli a su to prave moje deti, ktore ma nutia nevzdavat to a ist dalej. Tak to ani teraz nevzdavaj, uz si to raz zvladla a ak ti odporucia dalsiu liecbu urcite ju podstup!!!!! Ak by nieco, kludne napis: bakova.a@gmail.com

Irenka velmi Vam drzim palce .Pre Vasu dceru sa oplati bojovat.

Tak velmi som myslela na Irenku,že som sa omylom aj podpísala ako IrenkaTakže ešte raz :Pre Tvoju dcéru bojuj.Ver,že kvôli nej všetko zvládneš.

Pre Tvoju dcérku bojuj..Ver,že kvôli nej všetko zvládneš.

Návrat choroby je vždy velmi deprimujuci Irena.Ale presne ako hovoríš máš pre koho žiť .Skus znova nazbierať silu a neodmietaj liečbu! Osobne si myslím ,že je to to jediné čo nám pomôže .No a k tomu treba pridať šťavy,čaje a pod.Už si jednu chemošku prekonala a tak v podstate vieš čo ťa približne čaká a môžeš tým pádom eliminovať niektoré nežiaduce učinky.A možno to bude uplne iné a lahšie.Držím ti palce . Páááá

Milá Irena, je mi ľúto, že sa Ti choroba vrátila. Pravdepodobne bude navrhnutá chemoterapia aj to chápem, že si uvažovala o odmietnutí CHT, ale chceš žiť, máš 10 ročnú dcéru, ktorá ťa potrebuje. Pri liečbe je veľmi dôležitý psychický stav, podľa mňa funguje aj sila vôle aspoň do určitej miery. Treba chcieť poraziť túto chorobu, zvládnuť vedlajšie účinky. Všetky CHT majú vedlajšie účinky, ale nie rovnaké, ani na tvoje telo nemusí rovnako pôsobiť ako pred troma rokmi. Vlastne verím tomu, že teraz to budeš mať ľahšie, prajem ti to, z celého srdca. Mám kamarátku, ktorá na jeden druh cht mala alergickú reakciu, preto jej vymenili, druhú znášala pomerne dobre a teraz podstupuje ďalšiu cht a hovorí, že sa to dá vydržať. Tak milá Irena, držím ti palce!

Mile zienky,citam vase osudy a nemozem pisat,slz mam tolko... rozhodla som sa teda pridat ten svoj.Mam 39rokou som po uplnej ablacii prsnika.V pondelok idem vybrat stehy a mam panicky strach ist na onkologiu. totiz to pred troma rokmi som uz bola operovana na ten isty prsnik z diagnozou invazivny karcinom, presla som si chemoterapiou,ktoru som neznasala dobre,bola som odkazana na pomoc druhych.Nastala u mna zrejme recidiva no tento krat my prsnik vzali.Strach ktory teraz prezivam ze pojdem na chemo.,ma privadza do zufalstva.Viem ze vy drahe zeny ma chapete.Uz som uvazovala ze ak lekar odporuci chemo-odmietnem.No moja 10 rocna dcera zato stoji,podstupit vsetko. Drzte my palce!