Poradňa - Lekár

Milá Zuzka. Ďakujem pekne za otázku, takúto by som nečakala. Viete, tu nejde o mňa. Ja som tu na to, aby som sa starala o chorých. Rozhodla som sa a to dobrovoľne, že budem pracovať len s onkologickými pacientami. A znovu by som neurobila inak. Všetci ste úžasní a máte môj obdiv, ja sa len snažím niečo pomôcť alebo pozmeniť....Preto- ak sa vcítite do týchto dimenzií rozmýšľania – Vaša / teda moja/ existencia sa Vám nebude javiť taká podstatná a problematická. Sme tu len raz, treba sa správať a žiť tak, aby to bolo zmysluplné, „poctivé“, s láskou, obozretnosťou , radostné a šťastné - maximálne ako sa bude dať. A hlavne fér, voči sebe , iným , prírode.... v rámci svojich možností. Aj keď život je častokrát nefér!

Pani doktorka,denno-denne sa stretávate s onkolog.pacientmi a podľa mňa čo počúvam sú to stále mladší ľudia,ba dokonca aj takí,čo chodili(hlavne ženy,pravideľne na kontroly)prepáčte mi tú smelosť,vy sa nebojíte,že ochoriete,chodíte pravideľne na prehliadky?Viete ako sa hovorí:obuvníkovi tečie do topánok.