Majo zostal v šoku, keď videl, ako sa ostatní pacienti bavia, smejú..to ho presvedčilo, že aj s rakovinou sa dá žiť.

Prvé dotyky s touto chorobou boli od malička. Babka, dedko, teta, druhá, ujo…Už som bol starší, ale nie dosť, aby sa ma to dotklo. Prvýkrát som si uvedomil, čo prináša táto choroba až vtedy, keď ju diagnostikovali môjmu otcovi. Ako som ho utešoval, že bude všetko dobré a dobre to dopadne. Snažil som sa byť k nemu taký, aby to všetko zvládal.

Až dovtedy, keď aj mne povedali tú správu. Až vtedy som pochopil, čo potrebuje počuť onkologický pacient. Nie utešovanie, nie uisťovanie, že bude všetko dobré..nie to vôbec nie. Stačí povedať..mám o teba strach. Pretože my strach máme. Hemoglobínový test, ktorý si otec odmietol spraviť (moje šťastie, tak som si ho spravil sám), bol pozitívny, kolonoskopia, potvrdenie, že nádor je zhubný, CT…vybavovanie termínu operácie.

Toto všetko som zvládal sám. Manželka bola u dcéry v zahraničí a syna som do toho nechcel zaťahovať. Najhoršie boli pre mňa noci a strach.

Najradšej som bol vonku a robil som a robil som a robil. Hocičo, len si zamestnať myseľ, aby som nemusel myslieť na rakovinu. Keď pominul prvý šok, rozhodol som sa postaviť tejto pliage. Budem bojovať! Prestal som sa utápať v žiali nad svojím osudom a povedal si, že to skúsim zvládnuť. Prišla operácia a tu sa prejavilo moje šťastie druhýkrát. Môj prípad je ukážkový, že ak sa zistí nádor včas, tak je to ..len…operácia …bez všetkého toho.. A to nie som jediný pacient, čo takto dopadol.

Rakovina vstúpila do môjho života a vzala mi pocit nesmrteľnosti, To je asi to najhoršie poznanie, že sme tu, ale nemusíme byť.

Takisto mi aj niečo dala. Po tom, čo mi oznámili, že je to rakovina, začal som hľadať informácie na internete. Zaručené rady a spôsoby…ma znechutili a prestal som. Ale predsa som našiel niečo, čo mi pomohlo. Stránku www.onkopacient.sk a knižku. Rady, ktoré som tam našiel mi pomohli zvládnuť celú situáciu. Ale najviac mi pomohol online chat, ktorí tvoria onkopacienti. Po prvom prihlásení som ostal v šoku. Oni všetci sa bavili, smiali, žartovali. Oni majú rakovinu a smejú sa? Sú normálni? To ma utvrdilo, že aj s rakovinou sa dá žiť. A ja žijem.