Aktivity HER Klubu

O rakovine prsníka sa v posledných rokoch hovorí veľa, no čo sa vlastne deje so ženami, keď ich liečba skončí? Tie, ktoré napísali svoje príbehy, aby podporili iné ženy s rovnakou diagnózou, sú dôkazom, že koniec liečby znamená šancu na nový život. Napriek náročnej terapii ostali ženami – sebavedomými a krásnymi...

Keď sa žena dozvie, že má rakovinu prsníka, jej život sa začne točiť okolo liečby a boja s chorobou. Len málo pacientok vtedy myslí na to, ako bude žiť, keď sa náročná liečba skončí. Medzi najčastejšie pocity pritom nepatrí len radosť a úľava, ale aj nové obavy, čo bude ďalej a či sa rakovina nevráti. Niektorým môže trvať dlhší čas, kým sa im podarí začať naplno svoj „nový“ život, začnú sa opäť cítiť krásne a sebavedomo.

S cieľom podporiť ženy, ktoré sa liečia na rakovinu prsníka a ukázať im, že liečbou život nekončí, ale prináša šancu na nový začiatok, vznikol projekt s názvom „Dôverujte liečbe, verte sama sebe“ a podtitulom „Rakovina prsníka veľa zmení, ale každá z nás ostáva ženou“. Tvárou projektu sa stala Edita Slabejová, ktorá sa o svoj príbeh podelila s inými pacientkami a v rámci kampane oslovila aj ďalšie ženy po liečbe rakoviny, aby napísali svoje príbehy: „Nebojte sa poodhaliť Vaše vnútro – Váš príbeh môže pomôcť v boji s rakovinou stovkám žien,“ vyzývala. Niekoľko žien našlo odvahu a vo svojich výpovediach sa podelili o to, čo prežívali počas liečby, ako aj o pocity po jej ukončení. Ako poďakovanie dostali možnosť zmeniť si účes u profesionálneho kaderníka, svoju vizáž zveriť do rúk vizážistu a ich zmenu nafotila umelecká fotografka. Výsledkom je nádherný kalendár s fotografiami a citátmi vyliečených žien, ktorý sa bude distribuovať na onkologické oddelenia, lekárom, ako aj pacientkam, ktoré sa ešte na rakovinu prsníka liečia.

Ženy po ukončení liečby, ktoré sa do projektu zapojili, sú dnes krásne a sebavedomé, usmievajú sa a majú pred sebou krásny život. Netaja svoj strach či obavy, no zároveň cítia, že dostali šancu žiť lepšie a krajšie. „Napriek tomu, že ma liečba obrala o veľa síl, vyplakala som oceán sĺz a dodnes ma neopúšťa strach z návratu choroby, veľmi veľa som získala. Zmenila som postoj k životu, začala som žiť pre daný deň, okamih a prestala som odkladať veci na neskôr,“ vyznala sa Andrea B. Aj ostatné ženy popisujú, že po liečbe sa začali viac tešiť zo života a každého dňa, majú radosť z maličkostí a pristupujú k životu zodpovednejšie.

Pre všetky pacientky je počas liečby i po nej veľmi dôležitá podpora najbližších. Veď rakovina prsníka sa týka orgánu, ktorý je pre mnohých symbolom ženskosti a pre ženu nie je jednoduché zmieriť sa s operačným zákrokom. Nejedna sa trápi s tým, ako po liečbe vyzerá a pre niektoré je skutočnou výzvou začať sa opäť cítiť žensky a krásne. „Pamätám si na otázku môjho mladšieho syna po príchode z nemocnice: „Mami a nebudú sa ti kolegyne posmievať, že nemáš prsník?“ Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Rozhodla som sa bojovať...“ spomína na neľahké chvíle Alena F. Priznáva však, že ukončením liečby sa jej boj neskončil: „Je ťažké zaradiť sa do normálneho života. Treba ho žiť a nie prežívať, tešiť sa z maličkostí. Z tých maličkostí sa skladá život.“ Jej slová potvrdzuje aj Silvia H.: „Liečbu som skončila a začala som si uvedomovať, že už je to so mnou lepšie. Začínala som sa učiť žiť život tak, ako predtým a vlastne sa to učím doteraz.“

Rakovina je ťažkou skúškou pre každého človeka i jeho vzťahy s blízkymi. Pokiaľ stoja pri ňom a pri liečbe ho podporujú, väčšinou to ich vzťah veľmi prehĺbi a posilní. Zuzana H., ktorej mama sa liečila na rakovinu prsníka, hovorí: „Minule ocino povedal maminke, že mu nevadí, že nemá vlasy a že má jazvu na prsníku, že ju má rád preto, aká je a že preňho je hlavné to, že žije. To je podľa mňa láska...“